Oceľová konštrukcia opravárenského hangáru lietadiel na letisku v Mošnove

Nový hangár pre opravu lietadiel v Ostrave Nový hangár pre opravu lietadiel v Ostrave

Opravárenské centrum lietadiel 2 v Mošnove patrí medzi strategicky významné investície spoločnosti JOB AIR Technic a. s., ktorá sa týmto krokom rozhodla v roku 2016 rozšíriť kapacitu svojich technických služieb v oblasti opravy, údržby a prestavby lietadiel. K jestvujúcemu objektu opravárenského centra lietadiel OCL1, ktorý bol v čase realizácie považovaný za jeden z najväčších hangárov v strednej Európe, pribudol nový objekt OCL2. Kapacita hangáru s rozmermi 93,7 m (rozpätie strešných väzníkov), 58,2 m (dĺžka) a 22,5 m (šírka) je určená pre dve lietadlá typu Airbus A320 alebo Boeing 737.

Významnou súčasťou výstavby opravárenského centra OCL2 bola dodávka nosnej oceľovej konštrukcie hangáru, ktorú vyrábala a montovala spoločnosť Ingsteel podľa vlastného projekčného návrhu. Autormi statického návrhu nosnej konštrukcie boli profesor Dr. Ing. Zoltán Agócs, PhD., († 14. 2. 2018, pozn. – bol to posledný projekt, na ktorom sa podieľal) a Ing. Marcel Vanko (Ingsteel, spol. s r. o.). Projekt do realizačnej úrovne spolu s konštrukčným modelom vypracoval Ing. Andrej Pálfi a Ing. Marian Dallemule, PhD., (oba Ingsteel, spol. s r. o.). Zodpovedným projektantom je Ing. Petr Brosch (OKF s. r. o.).

NÁVRH NOSNEJ KONŠTRUKCIE

Strešná konštrukcia veľkorozponového oceľového skeletu hangáru pozostáva z priehradových väzníkov s rozpätím až 93,7 m, výškou v strede rozpätia 6,45 m a výškou pri okraji 2,5 m. Spodný pás väzníka je priamy a horný pás zakrivený do tvaru oblúka. Pásové prúty sú navrhnuté ako otvorené prierezy z profilov HEA450 (HP) a HEA320 (SP), medzipásové prvky z uzavretých profilov SHS odstupňovaných podľa využitia. Spodný pás je stabilizovaný každých 12 m.

Väznice sú plnostenné s rozpätím 10 a 12 m z profilov HEA120, kladené každých 5,8 m. V tretinách rozpätia sú podopierané vzperkami. Väznice sú stabilizované v tretinách dĺžky pomocou stabilizačných prvkov, a to tyčami ∅ 20. Strešné stuženie je tvorené uzavretými profilmi SHS140 × 5, SHS160 × 5 a podobne. Stuženie je navrhnuté po celom obvode strechy.

Hlavné stĺpy s výškou 19,35 m sú votknuté priehradové, pričom pásové prvky sú navrhnuté z profilov HEB360 a medzipásové z profilov SHS150 × 6 a SHS80 × 4.

Osová vzdialenosť pásov, resp. šírka priehradového stĺpa je 1,77 m. Vzdialenosť hlavných stĺpov, resp. priečnych väzieb je 10 a 12 m. Medzi hlavnými stĺpmi sú medzistĺpy z profilov HEB180. Úroveň kotvenia stĺpov je na kóte – 1,000 m. Hlavné stĺpy sú osadené na pilótových základoch. Základové pomery boli relatívne zložité a nezhodovali sa s našimi predpokladmi.

Medzi osami 1 a 3 sa nachádza stenové zavetrenie tvaru „X“ z profilov SHS250 × 8. Stabilita stĺpov z roviny, ako aj celková priestorová stabilita haly je zabezpečená dvoma priehradovými pažníkmi, ktoré prechádzajú po celej dĺžke haly a to v úrovni +7,450 m (približne v strede výšky stĺpov) a +15,837 m (v úrovni SP väzníkov).

Tieto priehradové nosníky sú „na ležato“. Navyše, v hornej úrovni strechy (medzi +15,837 m a +18,350 m) sa nachádza aj zvislo orientovaný stužujúci priehradový nosník, smerujúci pozdĺž celej haly.

V osi 12 sa nachádza štítová stena, ktorá začína od úrovne +11,650 m, kde sa nachádza strecha priľahlého ŽB objektu – technické zázemie hangáru, ktoré ho lemuje z troch strán. Táto štítová stena je tvorená stĺpikmi a v spodnej časti je stužená vodorovným priehradovým nosníkom, ktorý prechádza celou šírkou haly, t.j. cca 92 m. Tento priehradový stužujúci prvok staticky pôsobí ako spojitý nosník, pričom je podoprený každých cca 12 m šikmými vzperami. Tieto vzpery idú šikmo hore do úrovne HP väzníka v susednej osi. Napojenie štítovej steny OK a strechy SO04 bolo potrebné zo stavebno‑konštrukčného hľadiska citlivo vyriešiť, nakoľko konštrukcia štítovej steny má v porovnaní so ŽB konštrukciou rádovo väčšie posuny a deformácie, a to: + 105/ – 26 mm vo zvislom smere, + 80/– 40 mm vo vodorovnom smere (merané v strede rozpätia štítovej steny).

VÝROBA

Objekt OCL2 je v súlade s normou EN 1990‑2 zaradený do triedy následkov a ich zlyhaní CC3 – veľmi významné ekonomické následky, z čoho vyplynulo výrobné zaradenie oceľovej konštrukcie do triedy vyhotovenia EXC3. Pre výrobu primárnej oceľovej konštrukcie bol použitý materiál S355J2 a pre sekundárnu konštrukciu materiál S235JR. Všetky dielenské spoje boli navrhnuté ako zvárané a realizované podľa technologických postupov vypracovaných a kontrolovaných zváracím inžinierom.

Na zrealizovaných zvaroch boli vykonané predpísané NDT skúšky v zmysle výrobného zaradenia pre triedu EXC3. Všetky strešné väzníky boli vyrobené s nadvýšením 180 mm. Dodržanie geometrie a presnosti montážnych spojov priehradových väzníkov bolo zabezpečené výrobným odlícovaním jednotlivých segmentov. Každý strešný väzník bol pred expedíciou vo výrobnom závode finálne vyskladaný a bola u neho vykonaná dielenská prebierka s geodetickým zameraním presnosti. Kvalita výroby ako aj dodržiavanie rozmerových tolerancii konštrukcie hangáru bola kontrolovaná v zmysle predpísaného výrobného zaradenia a normy EN 1090‑2.

Protikorózna ochrana bola navrhnutá pre prostredie C3 s vysokou životnosťou. Príprava povrchu materiálu bola zabezpečená pomocou tryskania na úroveň kvality povrchu Sa 2,5 podľa normy ISO 8501‑0 s požadovanou drsnosťou médium. Pre navrhnuté prostredie C3 bola použitá skladba náterového systému v zložení epoxidový základ 70 μm, epoxidová podkladová vrstva 70 μm a vrchný polyuretánový náter 60 μm – celkovo 200 μm suchej vrstvy. V súlade s projektom požiarnej ochrany (stupeň R15) boli niektoré prvky opatrené protipožiarnym náterom.

MONTÁŽ

Montážne spoje boli navrhnuté skrutkované pevnostných tried 8.8 a 10.9. Strešné priehradové väzníky boli kvôli preprave dielcované. Krajné polia väzníka boli z jedného kusu a zvyšok väzníka bol rozdelený na líniové prvky. Medzipásové prúty zvlášť a horný aj dolný pás bol rozdelený na 6 častí (s dĺžkou cca 12 m). Väzník sa predmontoval na dočasných podperách vo vodorovnej polohe. Najkomplikovanejšia časť montáže bol zdvih a osadenie prvého väzníka. Zdvíhanie väzníkov bolo pomocou troch žeriavov.

Krajné žeriavy boli s nosnosťou 120 a 180 t, prostredný žeriav slúžiaci na istenie (stabilizáciu väzníka) bol s nosnosťou 60 t. Prvý väzník bol z dôvodu preklopenia v tretinách rozpätia (pri hornom aj spodnom okraji) a v strede pri hornom okraji navyše stabilizovaný dočasnými lanami, ktoré boli kotvené do montážnych pilot až do doby zavetrenia s druhým väzníkom. Zdvih jedného väzníka o hmotnosti cca. 30 ton vrátane jeho stabilizácie a základného zavetrenia trval jeden deň. Samotná montážna plocha bola z troch strán ohraničená už v predstihu vybudovanou administratívnou budovou a technickým zázemím (hrana stĺpov bola len 5 cm od týchto stavieb), čo si vyžadovalo maximálnu presnosť a dodržiavanie bezpečnostných opatrení.

Aj napriek týmto skutočnostiam doba montáže hlavnej nosnej konštrukcie trvala len dva mesiace a celkové práce vrátane pomocných konštrukcií pre elektroinštaláciu a osvetlenie nepresiahli tri mesiace.

Ing. Marian Dallemule, PhD.
samostatný projektant

Ing. Branislav Filo
riaditeľ divízie oceľových konštrukcií
INGSTEEL, spol. s r. o.

Související články