SKY PARK Residence Bratislava
Navrhované objekty veží SKY PARK Residence sú pokračovaním súboru stavieb nového mestského centra v blízkosti historického jadra Bratislavy, vymedzeného ulicami Čulenova, Landererova, Továrenská a Bottova, resp. Chalupkova. Ide o ďalšiu fázu vo výstavbe nového mestského centra v blízkosti historického jadra Bratislavy.
V súčasnej dobe toto územie predstavuje nevyužívaný brownfield po čiastočne zbúranej teplárni BAT. V srdci územia je ponechaná kultúrna pamiatka – murovaná tepláreň z obdobia pred druhou svetovou vojnou od arch. Dušana Jurkoviča. V tomto článku sa konkrétnejšie zameriame iba na konštrukčné riešenie veží číslo 1 a 2 a ďalšie zaujímavosti, uplatnené pri výstavbe. V rámci projektovania a vlastnej výstavbe bola napríklad využitá metóda BIM.
URBANISTICKO–ARCHITEKTONICKÉ RIEŠENIE
Celý komplex bude tvorený zmiešanou funkciou, zahrňujúcou rezidenčné bývanie, obchody, kancelárie a služby. Celkový plán je založený na koncepte mestotvorného parku, ktorý obklopuje veže a jednotlivé jedno, max. dvoj podlažné pavilóny s doplnkovými službami medzi nimi. Znovu oživená historická tepláreň bude vyhľadávanou mestskou lokalitou, ktorá prinesie do tejto časti Bratislavy novú kvalitu mestského prostredia. Extenzívne zelené strechy pavilónov občianskej vybavenosti zdôraznia zámer zladiť sadové úpravy medzi vežami s mestským parkom.
Funkčné využitie
V objektoch sú zastúpené tieto funkcie:
- bývanie ako hlavná funkcia,
- polyfunkčný parter vežových objektov a pavilóny občianskej vybavenosti s doplnkovými službami (drobné obchody, materská škola a služby, ako napr. pobočka banky, pošta, fitness, menšia predajňa potravín typu express a pod. – na úrovni 1. NP, max. 2. NP)
Stavebný program
Suterén:
- Technické zariadenie budovy
- Parking
- Skladové plochy
- Odpadové hospodárstvo s prepojením na úroveň terénu v blízkosti ulíc Čulenova a Továrenská
Nadzemné podlažia:
- Byty
- Vstupná recepcia
- Obchodné priestory (drobné obchody a služby, kancelárie)
- Technológia (v nevyhnutnom rozsahu)
ZAKLADANIE
Na základe výsledkov IG prieskumu a dostupných údajov o hladine podzemnej vody, je základová škára navrhnutá nad úrovňou hladiny podzemnej vody (HPV). Za účelom preverenia hladín podzemných vôd, bolo v decembri 2014, a následne v apríli 2015 vykonané meranie formou sond, ktoré preukázalo prítomnosť HPV v rozmedzí od 130,31 m n. m. do 131,95 m n. m.
Koridor
Železnicami SR je pripravovaná stavba na prepojenie železničného koridoru TEN‑T s letiskom a železničnou sieťou v Bratislave, ktorá je v danom území, medzi zastávkami Bratislava Nivy a Bratislava centrum, riešená ako podzemná. Stavba ŽSR je výhľadovo zaradená medzi stavby verejno‑prospešné. Na stavbu je vydané právoplatné územné rozhodnutie. Predložený projekt, pre umiestnenie výškových bytových budov, v plnom rozsahu rešpektuje prítomnosť uvažovanej podzemnej trasy TNT.
Koncept umiestnenia vežových stavieb prešiel svojím vývojom, týkajúcim sa možností zakladania v riešenom území. Vzhľadom na skutočnosť, výhľadového riešenia podzemnej trasy TEN‑T, bol ako výsledný zvolený koncept zakladania podľa variantu č. 1A s hĺbkovým zakladaním mimo pozície samotnej trasy TENT (pozri schéma zakladania). V ďalšej príprave a posudzovaní stavby bolo zakladanie posudzovanej stavby koordinované so stavbou TEN‑T.
Pre obytné Veže 1 a 2 je navrhnuté kombinované založenie so vzájomným spolupôsobením základovej dosky a pilót. Základová doska pod vežou je hrúbky cca 1 700 mm, pričom po obvode veže sa jej hrúbka postupne pomocou nábehov zmenšuje na 550 mm a plynule sa napája na základovú dosku pod podzemnou časťou (podnožou). Pod jadrom a stĺpmi sú skupiny vŕtaných pilót.
Pilóty v blízkosti tunela TENT sú predĺžené, čím zabezpečujú prenos zaťaženia pod úroveň dna tunela a eliminujú priťaženie ostení tunelových rúr. Za týchto predpokladov možno jednoznačne garantovať, že napätostný stav, v okolí tunelovej rúry pri obytných vežiach, neprekročí bežnú geostatickú napätosť v trase mimo výškových objektov. Časti konštrukcie mimo obytných Veží 1 a 2, nachádzajúce sa nad uvažovanou trasou tunelových rúr, nepredstavujú väčšie priťaženie ako vyvodzuje geostatická napätosť.
HMOTA VEŽOVÝCH STAVIEB
Hmota vežových stavieb je tvorená dvojitým zakrivením. Táto jednoduchá eliptická forma vytvára elegantný tvar veží. Hmota výškových objektov je zakrivená i pozdĺž svojej vertikálnej osi a veža je tak dynamicky komponovaná, čo ešte viac umocňuje elegantný obrys stavby. Tieto zásady sú kľúčové pre vnímanie siluety vežových stavieb z diaľkových pohľadov.
Návštevníci a užívatelia vstupujú do veže na úrovni 1. nadzemného podlažia (NP), kde sa nachádza recepcia pre bytovú výškovú stavbu, so svetlou výškou vstupnej lobby cez dve podlažia. V strede pôdorysu sú umiestené lineárne usporiadané skupiny vysokorýchlostných osobných výťahov. Dvojica podzemných podlaží je prístupná z hlavnej batérie výťahov, ktoré pokračujú do nadzemných podlaží.
Úroveň 2. NP je venovaná administratívnym priestorom resp. priestorom na prenájom. Na 3. NP až 30. NP sa nachádzajú bytové podlažia. V 31. NP je umiestnené technologické vybavenie stavby.
Výnimočná vlastnosť obvodového plášťa je jeho trojrozmernosť. Vonkajší plášť, fasáda stavby, je predsadeným fasádnym systémom, ktorý pozostáva z pravidelne sa opakujúcich fasádnych obkladov. Fasáda je tak tvorená celkom dvoma obálkami – rovina vonkajšieho obvodového plášťa a rovina bez zakrivenia, v miestach zapustených rovín logií, ktoré sú tvorené hliníkovou konštrukciou a sklom. Fasáda má plnú časť tvorenú parapetom a sklenenú časť umožňujúcu dostatok denného osvetlenia a atraktívnych výhľadov von z veže. Týmto rozvrstvením fasády je dosiahnutá architektonická elegancia a zároveň lepšia funkčnosť (ochrana pred poveternostnými vplyvmi); dohromady je vytvorený funkčný a vysoko estetický celok.
Výnimočná kvalita sadových úprav a mestského parku je dosiahnutá tým, že všetky vežové stavby sú osadené v kultivovanom parku s topograficky členeným terénom. Masívna podnož, ktorá býva obvykle súčasťou výškových stavieb bola eliminovaná, aby bola dosiahnutá priama komunikácia medzi vežami a okolím. Funkcie typické pre podnož, ako sú obchody, služby a pod. sú umiestnené jednak priamo v parteri samotných veží, a tiež v pavilónoch občianskej vybavenosti.
Samostatné pavilóny tiež dodatočne aktivujú verejný priestor pozdĺž ulíc Čulenova a Továrenská a robia ho atraktívnejším pre užívateľov, ale rovnako aj pre návštevníkov a prechádzajúcich chodcov. Pavilóny spolu s tvarovaným rozhraním plateau tvoria prirodzené rozhranie medzi ulicami a priestorom mestského parku medzi vežami.
Prevádzka osobných automobilov je smerovaná predovšetkým do podzemia a mimo hlavné pohľadové a vstupné partie veže. Parkovacie miesta pre rezidentov sú prioritne situované v podzemných podlažiach, parkovacie miesta na teréne slúžia verejnosti.
Vzhľadom na značne vysokú, „ustálenú hladiny podzemnej vody“ je celý stavebný pozemok zdvihnutý o 1,7 m nad okolitý terén. Návrh obsahuje viacero miernych výškových prechodov, rámp a vyrovnávacích schodísk, ktoré sú prirodzene zakomponované do zvlneného parku a spoluvytvárajú tak členité prostredie mestského parku. Zeleň, ktorá dopĺňa hodnotné priestory bude obsahuje i vzrastlé stromy, najmä pozdĺž mestských bulvárov a v miestach kde je vytvorený dostatočný priestor pre životaschopné koreňové prostredie, vhodnej druhovej skladby stromov.
NOSNÉ KONŠTRUKCIE – VEŽA 1 A 2
Objekt bytového domu pozostáva z 31 nadzemných podlaží s pôdorysmi v tvare elipsy, resp. hranatého polygónu, ktoré sa plynule od prízemia rozširujú v priečnom a pozdĺžnom smere do stredu výšky budovy a následne sa rovnako zužujú až po strechu. Strecha je ukončená oceľovou konštrukciou v tvare kupoly – „čapica“. Nosnú konštrukciu objektu tvorí monolitický železobetónový stenový nosný systém s mohutným jadrom, v strede pôdorysu, na ktoré sa napájajú priečne železobetónové medzibytové steny. Na 1. a 2. NP (v parteri) sú priečne steny vyšších podlaží podopierané stĺpmi. Stredové stužujúce jadro prechádza súvisle od základov až po najvyššie podlažie.
Jadro pozostáva zo stien hrúbky 200 až 300 mm, v závislosti od miery namáhania. Priečne nosné steny, hrúbky 220 až 250 mm na 3. až 30. nadzemnom podlaží, tvoria zároveň medzibytové deliace steny. Ich minimálna hrúbka je daná požiadavkami na zabezpečenie minimálnej vzduchovej nepriezvučnosti. Hrúbky a pevnostné triedy betónu stien jadra sú po výške odstupňované, t.j. hrúbka stien, ako aj pevnostná trieda betónu stien sa po výške postupne znižuje. Na 3. a 4. NP je hrúbka týchto stien lokálne zväčšená na 500 mm kvôli spoľahlivému prenosu zaťaženia na stĺpy v parteri. Obvodové steny sú železobetónové, hrúbky 200 až 250 mm, a spolu s parapetmi okien vytvárajú samonosný rošt zavesený na koncoch priečnych medzibytových stien. Pre povrchy stien v priestoroch schodísk je použitý pohľadový betón.
Priečne nosné steny sa od 25. NP po 30. NP postupne skracujú pre možnosť spájania bytov a pre vytvorenie otvorenej dispozície bytov na najvyšších podlažiach. Obvodové steny týchto podlaží plynulo ustupujú smerom dovnútra pôdorysu, čím vzniká lokálne veľké šmykové namáhanie stropných dosiek.
Na 31. NP sa nachádza strojovňa vzduchotechniky. Obvodové steny podlažia sú preto, pre zabezpečenie vzduchovej nepriezvučnosti, plné monolitické železobetónové, hrúbky 150 mm.
Stĺpy na 1. a 2. NP (v parteri), podopierajúce priečne železobetónové steny vyšších podlaží, majú kruhový prierez priemeru 900 mm. Stĺpy súvisle prechádzajú cez podzemné podlažia až po základy. Na 28. až 30. NP, v osi A na okrajoch pôdorysu, je navrhnutý šikmý železobetónový stĺp kruhového prierezu priemeru 250 mm, ktorý podopiera balkónovú dosku.
Steny jadra od 5. NP sa realizovali šplhacím debnením. Pre napojenie priečnych medzibytových stien a stropných dosiek na steny jadra bola navrhnutá vylamovacia výstuž s ozubeným plechom pre zabezpečenie šmykového spojenia medzi stenami, resp. medzi stenami jadra a stropnou doskou.
Horizontálnu tuhosť objektu zabezpečujú železobetónové jadro a priečne medzibytové steny. Pre tuhosť ŽB jadra ako aj stien je dôležitá tuhosť nadpraží spájajúcich jednotlivé časti jadra.
Pre železobetónové nosné prvky všetkých podlaží je stanovená požiarna odolnosť R120. Stropná železobetónová doska hr. 200 mm nad 1. NP je bodovo podopretá hlavicami celkovej hrúbky 300 až 350 mm, v miestach najväčšieho namáhania v okolí stĺpov. Vzhľadom na veľké tlakové namáhanie, v miestach stĺpov, bolo nutné stĺpové oblasti stropných dosiek, min. v rozsahu prierezu stĺpa, realizovať z betónu pevnostnej triedy C45/55, t.j. okolo stĺpov 1. a 2. NP boli navrhnuté pracovné škáry, vytvorené v priebehu betonáže, ktoré oddeľujú betóny rozdielnych pevnostných tried. Stropná doska nad 2. NP je pod obvodovými stenami zosilnená pásovými nosníkmi hrúbky 390 mm, ktoré redukujú namáhanie stropných dosiek vyšších podlaží v miestach napojenia lodžií izolačnými prvkami.
Stropné dosky 2. až 31. NP sú obojsmerne nosné monolitické železobetónové, pre typické podlažia (nad 4. až 26. NP) hrúbky 190 mm a pre stropné dosky nad 2., 3., 27. až 31. NP hrúbky 250 až 300 mm. Stropné dosky lodžií na typických podlažiach (nad 4. až 26. NP) sú hrúbky 160 mm. Na zvyšných podlažiach sú hrúbky 200 mm.
V miestach prierazov pre bytové inštalačné šachty je navrhnutý protipožiarny výplňový materiál „Isolet 3i RDF“, ukladaný na debnenie a zalievaný do stropnej dosky. Výplňový materiál uľahčuje vŕtanie otvorov pre zvislé rozvody, vedené v inštalačných šachtách.
Stropná doska balkónov, nad 28. a 29. NP, je hrúbky 200 mm, s okrajovým nosníkom hrúbky 300 mm. Všetky lodžie a balkóny majú železobetónovú parapetnú stienku hrúbky 150 mm. Dosky balkónov a lodžií sú na stropné dosky napojené pomocou izolačných prvkov na prerušenie tepelných mostov („isokorb“) hrúbky 120 mm. Pri ich návrhu sa uvažuje iba so šmykovým namáhaním, t. j. sú zavesené na okolité steny a stropnú dosku, a neprenášajú ohybové momenty, iba šmykovú silu.
Pre balkóny, nad 28. až 30. NP, „isokorby“ slúžia aj na prenos vodorovných síl, ktoré vznikajú najmä vplyvom napojenia balkónov na šikmé stĺpy. Kvôli kolízii so zvodovým potrubím, prechádzajúcim cez škáru medzi doskou lodžie a stenou, a pre veľké namáhanie od tiaže parapetných stienok boli navrhnuté „isokorby“ menšej dĺžky, ktorých výška je však pri danej únosnosti väčšia ako je hrúbka dosky lodžií 160 mm. Takto vzniknutý výškový rozdiel dosahuje 10 alebo 20 mm nad hornou hranou dosky lodžie. Tieto „isokorby“ bolo nutné chrániť počas výstavby proti poškodeniu (napr. zašliapnutím).
Schodiská objektu sú doskové železobetónové s prefabrikovanými schodiskovými ramenami, s hrúbkou dosky 150 až 200 mm, monolitickými podestami hrúbky 200 mm a medzipodestami hrúbky 230 mm.
Prefabrikované schodiskové ramená sú ukladané na krátke konzoly podest a medzipodest s jednotnou výškou 110 mm a jednotným vyložením 130 mm. V mieste ich uloženia boli navrhnuté zvukovoizolačné prvky („tronsoly“) pre zabránenie šírenia kročajového hluku. Ramená sú taktiež odseparované od priľahlých stien a od zvislých styčných plôch podest a medzipodest pomocou zvukovoizolačných dosiek. Pre povrchy prefabrikovaných schodiskových ramien sa na každom podlaží navrhol pohľadový betón triedy PB3.
ZÁVER
Strategické umiestenie vežových stavieb a ich polohová rotácia boli zvolené s ohľadom na požiadavky plánovanej mestskej regulácie a s ohľadom na svetlo‑technické parametre voči samotným obytným vežiam, susediacim plánovaným zámerom, ako aj voči existujúcim obytným stavbám. Poloha a výška bytových veží bola navrhnutá tak, aby neprekročila dovolený ekvivalentný uhol tienenia (α = 36 °) v okolitých miestnostiach s dlhodobým pobytom ľudí. Zároveň umožňuje využiť významné urbanistické pohľady a osi od promenády na Dunaji, od Národného divadla a smerom na východ, kde sa plánuje ďalšia výstavba.
Ing. Michal Frimmer, PhD.
Ing. arch. Mgr. art. Ján Ťupek, PhD.
Gfi, a. s.
